Februárovej oblohe dominujú ustupujúce zimné súhvezdia Veľký a Malý pes, Býk a Orión v ktorom sa nachádza jedna z najkrajších a najfotografovanejších hmlovín na nočnej oblohe M42. Na juhu sa rozprestiera Lev a na východe sa už objavujú prvé hviezdy jarných súhvezdí.
Slnko sa v priebehu mesiaca presunie z Kozorožca do Vodnára.
Merkúr bude s výnimkou posledných februárových dní nepozorovateľný.
Venuša dominuje večernej západnej oblohe ako žiarivá Večernica.
Mars sa nachádza v Levovi a v závere mesiaca už bude pozorovateľný počas celej noci.
Jupiter je na oblohe v prvej polovici noci v Baranovi a jeho viditeľnosť sa skracuje.
Saturn vychádza pred polnocou a podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú.
Urán v Rybách je na oblohe večer a jeho viditeľnosť sa stále skracuje.
Neptún vo Vodnárovi bude pozorovateľný len začiatkom mesiaca a v nasledujúcich dňoch zanikne v prežiarenom okolí Slnka.

V týchto dňoch sa blíži k maximu svojej jasnosti kométa Garradd. Na oblohe ju môžeme vidieť počas celej noci v súhvezdí Herkules a jej jasnosť už stačí na to, aby sme ju našli aj malými ďalekohľadmi.

Januárovej oblohe dominujú zimné súhvezdia Orión, Býk, Malý pes a Veľký pes s najjasnejšou
hviezdou oblohy Síriom. Nad hlavou sa rozprestiera Povozník a Veľký voz na severozápade
"stojí na oji". Noci sú stále mrazivé a pomaly sa začínajú skracovať.

Slnko sa v priebehu januára presunie zo Strelca do Kozorožca.

Merkúr bude v pozorovateľný na rannej oblohe kde sa bude postupne približovať k Slnku až
nakoniec v závere mesiaca zanikne v jeho žiare.

Venuša bude pozorovateľná na západnej večernej oblohe po západe Slnka.

Pozorovacie podmienky Marsu sa zlepšujú a na konci mesiaca bude vychádzať už okolo 20:00.
Bude sa presúvať z Leva do Panny.

Jupiter sa presúva z nočnej na večernú oblohu a v závere mesiaca zapadá okolo polnoci.

Saturn v Panne sa presúva z rannej na nočnú oblohu a v posledný januárový týždeň už bude
vychádzať pred polnocou.

Urán v Rybách zapadá asi hodinu pred polnocou a jeho podmienky sa zhoršujú.

Neptún vo Vodnárovi je na tom ešte o čosi horšie a zapadá ešte o hodinu skôr.

Máme tu december a s ním prichádza obdobie pomerne bohaté na rôzne astronomické úkazy. Noci sú dlhé a vďaka mrazivému vzduch by mali byť aj čisté. 22.12. nastane zimný slnovrat, čiže najdlhšia noc v roku. Na oblohe sa v plnej kráse rozprestierajú zimné súhvezdia Orión, Býk a Veľký pes.

Slnko sa bude počas decembra presúvať z Hadonosa do Strelca.
Merkúr bude pozorovateľný na rannej východnej oblohe pred východom Slnka.
Venušu môžeme nájsť počas celého mesiaca na večernej západnej oblohe po západe Slnka.
Mars bude pozorovateľný v druhej polovici noci v Levovi.
Jupiter je stále ozdobou nočnej oblohy, aj keď sa jeho viditeľnosť skracuje.
Saturn je pozorovateľný v druhej polovici noci v Panne a jeho viditeľnosť sa zlepšuje.
Urán v Rybách je pozorovateľný v prvej polovici noci.
Neptún vo Vodnárovi sa presúva na večernú oblohu a jeho viditeľnosť sa skracuje.

Tohtoročná zimná obloha je pomerne bohatá na jasnejšie kométy. Prvou je kométa Garradd. Presúva sa súhvezdím Herkula a jej jasnosť je v dosahu malých ďalekohľadov a stále sa zlepšuje. Druhou je P/2006 T1 Levy ktorá by sa mala v závere mesiaca dostať na hranicu pozorovateľnosti voľným okom.
Prvá polovica decembra už tradične patrí meteorickému roju Geminidy. Aktivita tohto roja trvá od 7.12. do 17.12. Maximum roja nastane 14.12. Keďže Geminidy patria k najaktívnejším rojom v roku ich frekvencia dosiahne 120 meteorov za hodinu. Za zmienku stoja aj vianočné Ursidy. Maximum roja nastane 23.12. a frekvencia dosiahne okolo 10 meteorov za hodinu, ale keďže je Mesiac v nove, ich pozorovacie podmienky sú ideálne. Prvým rojom v kalendárnom roku sú Kvadrantidy. Je to ďalší silný roj s frekvenciou 120 meteorov za hodinu s maximom 4.1. Tento roj má vysoký podiel jasných meteorov.
10.12. nastane zatmenie Mesiaca. Pozorovacie podmienky sú však mizerné. Maximálna fáza nastane o 15:33. Mesiac však u nás vychádza až okolo 15:55 ešte na Slnkom osvetlenej oblohe. Koniec zatmenia nastane o 17:18. Toto zatmenie bude vhodnou kulisou pre fotografov, keďže koniec zatmenia sa bude odohrávať tesne nad obzorom a tak bude tvoriť unikátne pozadie fotografií.

Máme tu november, posledný mesiac jesene. Nasvedčuje tomu aj obloha, ktorej začínajú dominovať zimné súhvezdia Orión, Býk a Veľký pes. Priamo nad hlavou sa rozprestierajú súhvezdia predstavujúce hlavných hrdinov gréckej mytológie Perzeus, Androméda, Cefeus a Kasiopeja.
Slnko sa bude väčšinu mesiaca nachádzať vo Váhach odkiaľ sa v druhej polovici novembra presunie do Škorpióna.
Aj napriek najväčšej zdanlivej vzdialenosti od Slnka zostane Merkúr počas celého novembra nepozorovateľný.
Venuša je na tom o čosi lepšie a v závere mesiaca by už mala byť pozorovateľná ako Večernica po západe Slnka nízko nad juhozápadným obzorom .
Viditeľnosť Marsu sa zlepšuje a v závere mesiaca vychádza už pred polnocou v súhvezdí Lev.
Jupiter bude aj počas novembra kraľovať nočnej oblohe v súhvezdí Baran.
Saturn v Panne sa pomaly presúva z rannej na nočnú oblohu.
Urán v Rybách bude počas novembra pozorovateľný v prvej polovici noci.
Neptún je možné pozorovať vo Vodnárovi a koncom mesiaca už zapadá dve hodiny pred polnocou.

Október je tu a s ním aj jesenná obloha. Svedčí o tom aj Pegasov štvorec, ktorý sa nachádza takmer v strede oblohy. Z východnej strany s ním susedí Andromeda so svojou majestátnou galaxiou M 31. Na východe sa už začínajú objavovať prvé zimné súhvezdia Býk a Orión, kým na západe ustupuje letný Strelec, Hadonos a Štít.
Slnko sa bude počas celého októbra nachádzať v súhvezdí Panna.
Merkúr bude počas celého mesiaca nepozorovateľný.
Podobne je na tom aj Venuša, ktorá by sa mohla vymaniť z prežiareného okolia Slnka až v posledných októbrových dňoch.
Mars sa presúva z Raka do Leva a zároveň sa predlžuje aj jeho viditeľnosť a v závere mesiaca bude vychádzať už pred polnocou.
Jupiter je kráľom oblohy a pozorovateľný je počas celej noci. Keďže v závere mesiaca je v opozícii, bude k nám najbližšie a teda nastávajú ideálne podmienky na jeho pozorovanie.
Saturn zostane nepozorovateľný.
Urán v Rybách bude na oblohe takmer celú noc.
Neptún vo Vodnárovi je pozorovateľný v prvej polovici noci a jeho viditeľnosť sa skracuje.

Čo sa týka komét, v októbri sa situácia bude meniť. Najjasnejšia bude kométa Elenin, ktorá sa bude presúvať z Leva cez Raka, Blížencov až do Povozníka a jej jasnosť bude klesať. Druhou najjasnejšou bude Honda-Mrkos-Pajdušáková. Bude sa presúvať súhvezdím Lev a 7.10. sa dokonca stretne s kométou Elenin a ich vzájomná vzdialenosť bude iba 5 stupňov. Treťou kométou je Garradd, ktorá pozvoľna zjasňuje. Je pozorovateľná na večernej oblohe v súhvezdí Herkules.

21.10. nás čaká maximum meteorického roja Orionidy. Materskou kométou tohto roja je Halleyova kométa. Frekvencia roja sa pohybuje okolo 20-25 meteorov za hodinu a Mesiac bude v dobe maxima vychádzať až v druhej polovici noci.

Prázdniny sa skončili a prichádza jeseň. Nasvedčuje tomu aj poloha Slnka, ktoré sa v septembri presunie z Leva do Panny, kde 23.9.dosiahne tzv. Jesenný bod a začína sa astronomická jeseň. Na nočnej oblohe priamo nad hlavou môžeme vidieť súhvezdie Labuť na pozadí oblúka Mliečnej cesty. Ak budeme sledovať Mliečnu cestu smerom k obzoru dovedie nás až do Strelca a Škorpióna, najbohatších oblastí oblohy. Na východe sa už pomaly objavujú jesenné súhvezdia Ryby a Baran.

Merkúr bude v prvej polovici mesiaca pozorovateľný na rannej oblohe v súhvezdí Lev. V druhej polovici septembra sa bude blížiť do konjunkcie so Slnkom až zanikne v jeho presvetlenom okolí.
Venuša bude počas celého septembra nepozorovateľná.
Mars sa v Blížencoch presúva na nočnú oblohu a na konci mesiaca vychádza už o polnoci.
Jupiter je kráľom nočnej oblohy a v závere septembra už bude pozorovateľný počas celej noci.
Saturn na večernej oblohe zaniká v žiare Slnka a zostane nepozorovateľný.
Urán v Rybách sa blíži do opozície so Slnkom takže podmienky na jeho pozorovanie sú ideálne.
Neptún vo Vodnárovi je po nedávnej opozícii na tom podobne.


Hitom tejto jesene budú pravdepodobne kométy. Prvá z nich Honda-Mrkos-Pajdušáková bude pozorovateľná pred východom Slnka na rannej oblohe aj pomocou menších ďalekohľadov. Ešte lepšie je na tom kométa Garradd, ktorá je už v tomto období viditeľná aj s chvostom aj v malých ďalekohľadoch. Na oblohe je počas celej noci a jej jasnosť stále rastie.

Aj keď to tak nevyzerá, prehupli sme sa do druhej polovice leta. Noci sa predlžujú a mali by byť ešte dosť teplé. Pri pohľade na oblohu uvidíme priamo nad hlavou tzv. Letný trojuholník skladajúci sa z najjasnejší hviezd súhvezdí Lýra, Labuť a Orol. Nad juhozápadným obzorom sa v Škorpiónovi a Strelcovi vynímajú najbohatšie oblasti Mliečnej cesty, ktorá sa tiahne priamo nad hlavou so severovýchodu smerom na juhozápad. Na východe sa už začínajú objavovať prvé jesenné súhvezdia Ryby a Baran.
Slnko sa v priebehu augusta presunie z Raka do Leva.
Merkúr bude pozorovateľný v závere mesiaca na rannej oblohe v súhvezdí Raka a v posledných augustových dňoch v Levovi.
Venuša bude počas celého mesiaca nepozorovateľná.
Mars sa pomaly presúva na nočnú oblohu a vychádza po polnoci v súhvezdí Blíženci.
Jupiter sa stáva kráľom nočnej oblohy. Koncom mesiaca ho nájdeme už dve hodiny po západe Slnka v Baranovi.
Pozorovacie podmienky Saturnu sa zhoršujú. V závere mesiaca zapadá už hodinu po Slnku v súhvezdí Panna.
Urán v Rybách bude počas celého mesiaca na oblohe takmer celú noc.
Neptún je na tom ešte lepšie, keďže 23.8. je v opozícii a o deň neskôr bude k Zemi najbližšie.


Aj tento rok nás v auguste čakajú Perzeidy. Je to meteorický roj s radiantom (stredom) v súhvezdí Perzeus pozorovateľný od 17.7 do 24.8. Maximum je tento rok predpovedané na 13.8 okolo 7:00 takže najviac meteorov by malo byť viditeľných v noci z 12. na 13. augusta. Bohužiaľ tohoročné maximum sa kryje so splnom Mesiaca a tak budú pozorovania veľmi výrazne rušené svitom Mesiaca v ktorom bude zanikať väčšina stôp meteorov.

V auguste sa k hranici pozorovateľnosti voľným okom priblížia dve kométy. Prvou je C/2009 P1 Garrad, ktorá postupne zjasňuje a v druhej polovici mesiaca by už mala byť v dosahu malých teleskopov . Druhou je C/2010 X1 Elenin, ktorá veľmi rýchlo zjasnie a v septembri už bude v dosahu neozbrojeného oka. Jej malá vzdialenosť od Slnka však znemožní všetky pokusy o jej pozorovanie.

Máme tu júl a spolu sním k nám dorazili aj najteplejšie noci v roku. Prázdninová júlová obloha nám tento rok ponúka možnosť pozorovať nočnú oblohu bez svitu Mesiaca až dvakrát, keďže nov Mesiaca nastane na začiatku a na konci mesiaca. Priamo nad hlavou máme Herkula, ktorého ľahko nájdeme pomocou jasných hviezd Vega (Lýra) východne a Arktúr (Pastier) západne od Herkula. Počas júla sú vysoko na oblohe aj zvieratníkové súhvezdia Škorpión a Strelec, jedny z najbohatších oblastí našej časti nočnej oblohy. Na východnej oblohe je už kompletný Pegasov štvorec a za ním vystupuje nad obzor aj Androméda spolu s galaxiou M 31 našou susednou a zároveň najjasnejšou galaxiou na oblohe. Na západe sa blížia k obzoru jarné súhvezdia Panna, Pohár a Havran.

Hoci júlové dni patria k najdlhším v roku, nachádzame sa v tomto období od Slnka najďalej. Najväčšiu vzdialenosť od Slnka tzv. afélium ( 152,1 mil. kilometrov) dosiahneme 4.7. o 16:53. Slnko bude prevažnú časť mesiaca v Blížencoch a až v druhej polovici júla sa presunie do Raka.
Merkúr v Levovi je v prvej polovici mesiaca na večernej oblohe nízko nad západným obzorom, ale jeho pozorovacie podmienky sa budú zhoršovať.
Venuša bude v júli na rannej oblohe, ale zostane nepozorovateľná, keďže vychádza krátko pred východom Slnka.
Mars sa pomaličky vymaňuje z prežiareného okolia Slnka a v druhej polovici mesiaca by už mal byť pozorovateľný na rannej oblohe v súhvezdí Býk.
Jupiter žiari pred východom Slnka na východnej oblohe v súhvezdí Baran.
Saturn je na večernej oblohe v Panne a jeho pozorovacie podmienky sa budú v priebehu mesiaca zhoršovať.
Urán v Rybách je na oblohe takmer celú noc.
Neptún vo Vodnárovi je na tom podobne ako Urán, ale vychádza už o hodinu skôr.

Koncom júla by mala byť silnejšími ďalekohľadmi pozorovateľná kométa C/2009 P1 Garradd, ktorej pozorovacie podmienky sa stále zlepšujú.
Z meteorických rojov stoja za zmienku južné Piscidy, delta Akvaridy a alfa Kaprikornidy ktoré majú maximum aktivity v posledných júlových dňoch. Súčet ich maximálnych frekvencií je okolo 30. Pridajú sa k nim ešte aj začínajúce Perzeidy a nov Mesiaca. V závere mesiaca nás tak čakajú noci plné hviezd, „padajúcich“ ale aj stálic.

V júni nás čakajú najkratšie noci v roku. 21.6. o 19:17 nastane letný slnovrat. Slnko sa dostane do najvyššieho bodu svojej ročnej púte a to znamená, že sa noci opäť začnú pomaly predlžovať a dni skracovať. V tento deň Slnko vstúpi do súhvezdia Raka a začne sa astronomické leto. Vysoko na nočnej oblohe nájdeme Pastiera s Arktúrom a na východe vychádza obrovský Letný trojuholník zostavený z najjasnejších hviezd súhvezdí Labuť, Lýra a Orol. V Labuti vychádzajú nad obzor aj bohaté hviezdne polia a hviezdokopy Mliečnej cesty, ktoré stoja za preskúmanie, aspoň malým ďalekohľadom. Nízko na juhu už vyskočil nad obzor Antares a budú ho nasledovať aj ostatné hviezdy Škorpióna. O niečo neskôr bude nad obzorom aj oblasť veľmi bohatá na hviezdokopy a hmloviny, oblasť Strelca a Kozorožca. V lete je na oblohe aj najjasnejšia a podľa niektorých aj najkrajšia guľová hviezdokopa severnej oblohy – M13.
Slnko sa bude počas júna presúvať z Býka do Blížencov.
Merkúr sa bude do polovice mesiaca približovať k Slnku a tak sú podmienky na jeho pozorovanie nepriaznivé.
Venuša je na rannej oblohe neprehliadnuteľná. Blíži sa však do konjunkcie so Slnkom a tak sa jej pozorovacie podmienky budú pozvoľna zhoršovať.
Mars sa naopak od Slnka vzďaľuje a tak bude počas júna pozorovateľný na rannej oblohe.
Jupiter taktiež dominuje rannej oblohe a koncom mesiaca už bude vychádzať chvíľu po polnoci.
Saturn v Panne je dominantou večernej oblohy.
Viditeľnosť Uránu sa zlepšuje a koncom mesiaca už bude vychádzať takmer hodinu pred polnocou.
Neptún je na tom podobne ako Urán, ale vychádza o čosi skôr.

Tento rok nás v okolí júna čakajú tri zatmenia: dve čiastočné zatmenia Slnka a úplné zatmenie Mesiaca.
Zatmenia Slnka nastanú 1.6. a 1.7. ani jedno však od nás nebude pozorovateľné.
Zatmenie Mesiaca nastane 15.6. o 19:22. Mesiac však u nás v tento deň vychádza až o 19:30 takže vychádzajúci Mesiac už nebude úplný, ale s mierne nahryznutým okrajom. Maximálna fáza nastane o 21:12 a koniec zatmenia o 23:02.

Opäť tu máme máj. Noci sú už teplé a dovoľujú pozorovanie nočnej oblohy aj poležiačky, priamo z trávy. Obloha už prezrádza blížiace sa leto. Na juhovýchode máme Škorpióna, Vodnára a Kozorožca. Nad hlavou sa rozprestiera Veľký voz a na juhozápade práve zapadajú Blíženci. Západu dominuje Lev a východne od neho sa rozprestiera Panna so žiariacim Saturnom.

Slnko sa bude počas celého mesiaca nachádzať v súhvezdí Býk a to naznačuje, že sa blíži obdobie najdlhších nocí v roku.
Merkúr sa bude takmer počas celého mája približovať k Slnku a preto sa budú jeho pozorovacie podmienky výrazne zhoršovať.
Venuša je na tom podobne ako Merkúr, ale zostane viditeľná celý mesiac
Mars sa pomaly vzďaľuje od Slnka, ale zostane nepozorovateľný, s výnimkou posledných májových dní.
Jupiter bude v máji na rannej oblohe, ale v dôsledku malej vzdialenosti od Slnka zostane ukrytý v jeho žiare. Pozorovateľný by mohol byť koncom mesiaca pred východom Slnka.
Saturn, opäť, ako jediný zachraňuje situáciu na nočnej oblohe. Je viditeľný takmer celú noc v súhvezdí Panna.
Urán bude pozorovateľný až koncom mesiaca v Rybách na východnej oblohe pred východom Slnka.
Neptún vo Vodnárovi sa pomaly presúva na nočnú oblohu a v závere mesiaca bude vychádzať krátko po polnoci.

V okolí 5. mája sa môžeme pokúsiť pozorovať meteorický roj η (éta) Akvaridy. Hodinová frekvencia roja je okolo 70 meteorov, ale je veľmi premenlivá. Pozorovanie bude výhodné najmä preto, že Mesiac bude dva dni po nove a tak sa celú noc na oblohe neukáže a nebude rušiť. Vďaka tomu máme šancu vidieť aj menej jasné meteory.
V posledných májových dňoch sa môžeme pokúsiť o pozorovanie krásnej konjunkcie Venuše, Jupitera, Merkúra a 31.5. sa k nim pridruží aj úzky kosáčik Mesiaca.

Noci sa skracujú a sú čoraz teplejšie. Nad hlavou máme jarné súhvezdia. Poloha Slnka taktiež nasvedčuje tomu, že prišla jar. Veľký voz je priamo nad hlavou a po predĺžení jeho oja sa dostaneme k najjasnejšej hviezde Pastiera, Arktúrovi a ešte ďalej k Spike, najjasnejšej hviezde v Panne. Východnej oblohe dominuje Herkules a pod ním na severovýchode vychádzajú letné súhvezdia Lýra a Labuť. Na západe klesajú k horizontu Blíženci a Malý pes.

Slnko sa v priebehu mesiaca presunie zo súhvezdia Rýb do Barana.
Merkúr bude počas celého mesiaca, s výnimkou posledných aprílových dní, nepozorovateľný kvôli malej vzdialenosti od Slnka.
Venuša je takmer celý mesiac nepozorovateľná. Zostane v blízkosti Slnka.
Mars sa presúva z poza Slnka na rannú oblohu, ale zostane nepozorovateľný.
Jupiter je na tom podobne ako Mars.
Saturn ako jediný zachraňuje situáciu na oblohe. Vďaka opozícii, ktorá nastala 4.4. sa môžeme kochať jeho prstencami celú noc.
Urán je v blízkosti Slnka taktiež nepozorovateľný.
Neptún bude pozorovateľný až v posledných dňoch apríla, kedy bude vychádzať hodinu a pol pred Slnkom.


Po trojmesačnej prestávke tu máme konečne aj nejaký meteorický roj.
Prvým sú Lyridy. Maximum roja nastane 22.4. okolo polnoci a frekvencia sa bude pohybovať okolo 20 meteorov za hodinu.
Ďalším rojom sú Akvaridy. Roj je v činnosti od 19.4. do 28.5. maximum nastane v máji. Frekvencia je pomerne vysoká- 70 meteorov za hodinu- ale je dosť premenlivá.

V prvej polovici marca sa bude Slnko približovať k jarnému bodu v Rybách. Ocitne sa v ňom 20.3 o 0:20 a práve vtedy nastane jarná rovnodennosť a začiatok astronomickej jari. To okrem iného znamená, že najbližšieho pol roka budú na severnej pologuli dni dlhšie ako noci. Nočná obloha sa taktiež mení. Na večernej západnej oblohe sme svedkami konca vlády zimných súhvezdí ako sú Orión, Býk či Veľký pes, ktoré postupne nahrádzajú jarné a v skorých ranných hodinách už aj niektoré letné súhvezdia.

Slnko sa bude v prvej polovici marca nachádzať v súhvezdí Vodnára odkiaľ sa 12.3. presunie do Rýb.
Merkúr sa nachádza na večernej oblohe v Rybách a jeho pozorovacie podmienky sa budú zlepšovať.
Venuša je stále dominantou rannej oblohy, ale jej vláda sa pomaly končí keďže sa blíži do konjunkcie so Slnkom. Nachádza sa vo Vodnárovi.
Mars vo Vodnárovi zostáva po nedávnej konjunkcii so Slnkom počas marca nepozorovateľný.
Jupiter v Rybách sa blíži do konjunkcie so Slnkom a v závere mesiaca už bude nepozorovateľný.
Saturn zachraňuje situáciu na nočnej oblohe. Nachádza sa v Panne a v závere mesiaca už bude na oblohe celú noc.
Urán v Rybách zostáva počas marca nepozorovateľný.
Neptún vo Vodnárovi zostáva okrem posledných marcových dní takmer celý mesiac nepozorovateľný.


Vďaka prechodu Slnka z južnej na severnú oblohu sa 26.3. opäť zmení zimný čas na letný. O 2:00 si presunieme ručičky hodín na 3:00 letného času.

Počas februára sa už dni začínajú viditeľne predlžovať, ale na nočnej oblohe sa stále vyníma žiarivý Zimný trojuholník. Tvoria ho hviezdy Sírius (Veľký pes) Betelgeuse ( Orión ) a Procyón ( Malý pes ). Smerom na západ sa rozprestiera Býk a nad ním Povozník a Perzeus. Južnej časti oblohy vládnu bájne súhvezdia Hydra, Pohár a Havran. Vedľa nich sa rozprestiera Lev a Panna. Na východnú oblohu sa už pomaly predierajú Súhvezdia Pastier, Severná koruna a Herkules.
Slnko sa bude v priebehu mesiaca presúvať z Kozorožca do Vodnára.
Merkúr aj napriek svojej pomerne vysokej jasnosti zostáva nepozorovateľný , pretože sa nachádza v blízkosti Slnka.
Venuša žiari na rannej oblohe pred východom Slnka v súhvezdí Strelec.
Mars sa po konjunkcii so Slnkom presunie na rannú oblohu, ale počas celého mesiaca zostane nepozorovateľný.
Jupiter sa v súhvezdí Rýb na večernej oblohe blíži do konjunkcie so Slnkom a preto sa jeho viditeľnosť skracuje.
Pozorovacie podmienky Saturnu sa budú v priebehu februára zlepšovať, nájdeme ho po 22:00 v Panne.
Urán nájdeme na večernej oblohe v blízkosti Jupitera.
Neptún zapadá krátko po Slnku a v priebehu mesiaca zostane nepozorovateľný.

Na severnej pologuli januárová obloha a vstup do nového roku znamenajú začiatok predlžovania dní a skracovania nocí. Ale aj napriek tomu si ešte stále môžeme vychutnať dominantné súhvezdia zimnej oblohy ako sú Orión so svojím žiariacim pásom, Veľký pes s najjasnejšou hviezdou oblohy Síriom, ale aj Býka či Blížencov. Na východe sa spoza obzoru začína vynárať Lev a Panna a takmer priamo nad hlavou sa rozprestiera pás Mliečnej cesty.
Slnko strávi väčšiu časť januára v súhvezdí Strelec , odkiaľ sa v druhej polovici mesiaca presunie do Kozorožca.
Merkúr sa počas celého januára bude nachádzať na rannej oblohe v súhvezdí Strelec.
Venuša bude aj v januári dominovať rannej oblohe ako najjasnejší objekt. Počas januára sa postupne presunie zo súhvezdia Váhy cez Škorpióna až do súhvezdia Hadonos.
Mars je v Kozorožcovi v blízkosti Slnka celý mesiac nepozorovateľný.
Jupiter sa postupne blíži do konjunkcie so Slnkom. Nachádza sa na večernej oblohe v Rybách a v závere mesiaca zapadá už viac ako dve hodiny pred polnocou.
Saturn sa v Panne presúva na nočnú oblohu a v druhej polovici mesiaca už bude vychádzať pred polnocou.
Urán má podobné pozorovacie podmienky ako Jupiter, keďže sa nachádza v jeho blízkosti.
Neptún sa presúva z Kozorožca do Vodnára a koncom mesiaca už bude zapadať tesne po zotmení.


Tohoročný Január bude pomerne bohatý na astronomické úkazy.

4.1. v ranných hodinách nás čaká čiastočné zatmenie Slnka.
V ten istý deň budeme môcť pozorovať aj maximum meteorického roja Kvadrantíd.
A do tretice 4.1. nastane konjunkcia (najväčšie zdanlivé priblíženie) Jupitera a Uránu, ktoré budú od seba vzdialené len 0,5° takže v ďalekohľadoch ich bude možné vidieť v zornom poli naraz .

Obloha v decembri patrí medzi najkrajšie počas roka. Môžu za to nielen najdlhšie noci v roku, kedy sa počas noci vystrieda na oblohe najviac súhvezdí, ale aj samotné súhvezdia. Okrem iných sú to hlavne Orión so svojimi hmlovinami a žiariacim pásom, Býk s hviezdokopou Plejády, ktorú si množstvo ľudí mýli s Malým vozom, Veľký pes so Síriom, najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy a po polnoci napríklad aj Lev, Panna a Vlasy Bereniky so svojimi kopami galaxií. Za krásu zimnej oblohy je zodpovedná tiež atmosféra Zeme, ktorá je vďaka mrazivým teplotám čistá a pokojná.
Slnko sa počas decembra bude presúvať zo súhvezdia Hadonos do súhvezdia Strelec, kde dosiahne najjužnejší bod svojej púte na oblohe a nastane zimný slnovrat. Stane sa tak 22.12 o 00:38. Od tohto momentu sa budú noci u nás skracovať.
Pozorovacie podmienky Merkúra budú v decembri nepriaznivé. Takmer celý mesiac bude na večernej oblohe v súhvezdí Strelca.
Venuša bude na východnej oblohe v súhvezdí Panna žiariť ako Zornička počas celého decembra.
Mars zostáva aj v decembri nepozorovateľný. Nachádza sa v Strelcovi.
Jupiter aj naďalej kraľuje nočnej oblohe v Rybách. Jeho vláda sa však kráti a koncom mesiaca už bude zapadať pred polnocou.
Viditeľnosť Saturna sa predlžuje a v závere mesiaca bude vychádzať krátko po polnoci. Šírka jeho prstencov sa zväčšuje a budeme ich môcť pozorovať v plnej kráse zo severnej strany. Nachádza sa v panne.
Urán je na tom podobne ako Jupiter, keďže sa nachádza v jeho blízkosti.
Neptún sa nachádza v Kozorožcovi a koncom mesiaca zapadá vo večerných hodinách.
V decembri nás čaká celkovo päť meteorických rojov, ale za zmienku stoja iba dva. Prvým sú vianočné Ursidy, ktoré majú maximum 23.12. ale ich hodinová frekvencia je iba 10 meteorov. Hitom mesiaca budú Geminidy. Tohoročné maximum sa očakáva 14.12. v poludňajších hodinách, ale pozorovať sa dajú takmer počas celého decembra. Ich frekvencia v maxime dosahuje 120 a viac meteorov za hodinu. Geminidy sú relatívne pomalé s vysokým počtom jasných meteorov, takže neuniknú ani náhodným pozorovateľom.
21.12. v ranných hodinách nás čaká aj zatmenie Mesiaca. Z nášho územia však bude pozorovateľný iba začiatok úkazu tesne pred tým ako Mesiac zapadne.

Nasledujúce úkazy už nepatria do decembra, ale odohrajú sa v prvých januárových dňoch. Z toho dôvodu ich uvádzame už teraz.
4.1. 2011 pred poludním nás čaká čiastočné zatmenie Slnka. Mesiac začne vstupovať pred slnečný disk o 08:07 maximálna fáza nastane o 09:30 a koniec o 11:00. Zatmenie sa oplatí pozorovať, pretože ďalšie nastane až v roku 2015.
Takisto 4.1.2011 nastane maximum meteorického roja Kvadrantidy. Pozorovacie podmienky budú ideálne, keďže Mesiac bude v nove a nebude rušiť pozorovanie a radiant roja bude na oblohe celú noc. Frekvencia tohto roja presahuje 120 meteorov za hodinu s vysokým počtom jasných meteorov.
A do tretice 4.1.2011 nastane konjunkcia Jupitera a Urána. Priblížia sa k sebe na vzdialenosť len 0,5 stupňa (priemer Mesiaca v splne). Pohľad na nich bude stáť za to, pretože ich vzájomné priblíženie dovolí použiť v ďalekohľade aj väčšie zväčšenie ako minimálne.

Čas sa zmenil z letného na zimný a to nenávratne urobilo za letom bodku a privítalo zimu. Svedčia o tom aj súhvezdia priamo nad hlavou. Vysoko nad obzorom sa črtá princezná Andromeda (Andromeda), dcéra kráľa Cefea (Cepheus)a kráľovnej Kasiopeje (Cassiopeia), ktorú s pomocou Pegasa (Pegasus) zachránil z pazúrov Morskej obludy (Cetus)princ Perzeus (Perseus) syn boha Dia, ktorý je na oblohe zobrazený ako Orol (Aquila). Juhovýchodná časť oblohy už začína vydávať svoje poklady- zimné súhvezdia Orión, Jednorožec a Veľký pes so Síriom , najjasnejšou hviezdou oblohy.
Slnko väčšinu mesiaca zotrvá v súhvezdí Váhy, odkiaľ sa koncom mesiaca presunie do Škorpióna.
Merkúr sa ani tento mesiac nebude dať pozorovať. Nachádza sa na večernej oblohe a zapadá tesne po Slnku.
Venuša bude na tom v prvých novembrových dňoch rovnako. Rýchlo sa však presunie na rannú oblohu kde bude pred východom žiariť ako prenikavá Zornička.
Mars sa blíži do konjunkcie so Slnkom a tak zostane nepozorovateľný.
Jupiter je aj naďalej kráľom nočnej oblohy, ale zapadá stále skôr. Na konci mesiaca to už bude iba pol hodinu po polnoci.
Saturn sa pomaličky presúva z rannej oblohy na večernú a tak sa jeho pozorovacie podmienky stále zlepšujú.
Urán je na tom na oblohe podobne ako Jupiter, keďže sa nachádza v jeho blízkosti.
Neptún zapadá počas celého novembra pred polnocou a stále skôr, čo znamená že sa blíži do konjunkcie Slnkom.

Vysoko nad obzorom dominuje októbrovej oblohe Pegasov štvorec, čo na severnej pologuli znamená „Prišla jeseň“. Severovýchodne od neho leží M 31, Veľká hmlovina v Andromede, naša susedná galaxia, ktorá je za dobrých podmienok viditeľná aj voľným okom. Ešte ďalej na severovýchod ležia známe súhvezdia Perzeus a Kasiopeja. Na západnej strane oblohy zapadá Letný trojuholník. Na východe sa z poza obzoru vynárajú prvé hviezdy Býka, ktorého nasledujú jasné hviezdy Orióna. Južnej časti oblohy dominujú súhvezdia Kozorožec, Vodnár a Ryby.
Slnko sa presúva súhvezdím Panny a jeho denná púť po oblohe sa každým dňom skracuje.
Merkúr v Panne sa bude začiatkom októbra nachádzať na rannej oblohe odkiaľ sa po konjunkcii so Slnkom, ktorá nastane 17.10. presunie na večernú oblohu. Podmienky na jeho pozorovanie však budú nepriaznivé.
Venuša sa bude počas celého októbra približovať ku Slnku a preto sa tiež nebude dať pozorovať. Nachádza sa v Panne.
Mars je na tom podobne. Nachádza sa v Panne a približuje sa k Slnku. Je nepozorovateľný.
Situáciu na oblohe zachraňuje Jupiter v Rybách. Ten po nedávnej opozícii kraľuje oblohe takmer celú noc.
Saturn v Panne sa hneď v prvých októbrových dňoch ocitne v konjunkcii so Slnkom a rýchlo sa presunie na rannú oblohu.
Urán má podobné pozorovacie podmienky ako Jupiter, keďže sa nachádza v jeho blízkosti.
Neptún sa nachádza v Kozorožcovi a pomaličky putuje oblohou. Podmienky na jeho pozorovanie sú dobré, keďže je na oblohe väčšiu časť noci.

Kométy :
Hitom tejto jesene je kométa 103P/Hartley 2, ktorá by koncom mesiaca mala byť viditeľná aj voľným okom, v ďalekohľade bude úchvatná.

Meteory :
21.10 sa môžeme pokúsiť pozorovať maximum meteorického roja Orionidy. Podmienky na jeho pozorovanie však budú nepriaznivé. Mesiac bude iba pár hodín pred splnom a vďaka tomu prežiari celú oblohu svojim svitom.

September je tu a s ním aj chladnejšie, ale o to dlhšie noci. 23.9. Slnko bude prechádzať svetovým rovníkom a to znamená, že nastane jesenná rovnodennosť a začne sa astronomická jeseň. Súhvezdia Strelec a Škorpión, ktoré sa nachádzajú vo hviezdne bohatých oblastiach Mliečnej cesty vystriedajú na nočnej oblohe nenápadnejšie „vodné“ súhvezdia Kozorožec, Vodnár, Ryby a Veľryba.
Slnko sa bude v septembri presúvať z Panny do Váh. A práve vstup do tohto súhvezdia znamená začiatok astronomickej jesene.
Merkúr sa začiatkom mesiaca presunie na rannú oblohu a podmienky na jeho pozorovanie sa budú zlepšovať. Nachádza sa v Levovi.
Venuša stále neprehliadnuteľne žiari vo večernom súmraku na západnej oblohe. Jej výška nad obzorom sa však bude zmenšovať. Presúva sa z Panny do Váh.
Podmienky na pozorovanie Marsu sú stále horšie a horšie. Stráca sa vo večernom súmraku v súhvezdí Panna, neskôr vo Váhach.
Jupiter v Rybách je na oblohe takmer celú noc a v okolí opozície, ktorá nastane 21.9., bude kráľom nočnej oblohy už celú noc, ako jasný, pokojne svietiaci objekt.
Saturn je na tom ešte horšie ako Mars, ktorý sa nachádza v jeho blízkosti. Koncom mesiaca bude zapadať už necelú polhodinu po Slnku. Nájdeme ho v Panne.
Urán má rovnaké podmienky ako Jupiter, keďže sa nachádzajú v tesnej blízko. 19.9. sa dokonca priblížia k sebe na vzdialenosť necelého stupňa.
Neptún sa v Kozorožcovi pomaly presúva na večernú oblohu a koncom mesiaca zapadá už dve hodiny po polnoci.

Prázdniny sa prehupli do svojej druhej polovice a to naznačuje pozvoľné skracovanie dní a predlžovanie nocí. Prvá hviezda, ktorú môžeme v tomto období vidieť na večernej oblohe je zvyčajne Vega. Modrobiela hviezda, ktorá je najjasnejšou v súhvezdí Lýry a zároveň najjasnejšou na severnej letnej oblohe. Priamo v zenite (nadhlavníku) sa rozprestiera Labuť, alebo aj Severný kríž. V labuti sa nachádzajú bohaté hviezdne polia Mliečnej cesty, ktoré sa ťahajú juhozápadným smerom až k obzoru do oblasti Strelca a Škorpióna.
Slnko sa po období s minimom aktivity opäť začína prebúdzať. Približne v polovici augusta sa presunie z Raka do Leva.
Merkúr sa pohybuje na večernej oblohe v súhvezdí Leva, ale v dôsledku zlých geometrických podmienok je jeho pozorovanie značne komplikované.
Venušu nájdeme žiariť po západe Slnka na západnej oblohe v súhvezdí Panna. Je však pomerne nevýrazná.
Mars má podobné pozorovacie podmienky ako Venuša, keďže sa nachádzajú blízko seba.
Jupiter v Rybách sa stáva dominantou nočnej oblohy a v závere mesiaca vychádza už pred 21:00.
Saturn sa vzďaľuje od Marsu a približuje sa k Venuši. V nasledujúcich dňoch sa stratí vo svetle zapadajúceho Slnka.
Urán má rovnaké pozorovacie podmienky ako Jupiter.
Neptún sa presúva z Vodnára do Kozorožca a nájdeme ho na oblohe takmer celú noc.
V auguste nás tento rok opäť čakajú Perzeidy. Je to meteorický roj aktívny od 17.7 do 24.8. s maximom 12.8.. Perzeidy sú veľmi obľúbené pretože ich maximum nastáva v lete a ich frekvencia dosahuje až 100 meteorov za hodinu, niekedy aj viac. Tento rok nás čakajú takmer ideálne pozorovacie podmienky, keďže mesiac bude len tri dni po nove.

Máme tu prázdniny a s nimi aj teplé, hoci krátke noci, ktoré umožňujú ostať von a pozorovať oblohu celú noc. V nadhlavníku, zenite sa rozprestiera Herkules, veľké, ale pomerne nenápadné súhvezdie. Východne od zenitu sa vyníma Letný trojuholník, tvorený najjasnejšími hviezdami súhvezdí Orol (Aquila), Labuť (Cygnus) a Lýra (Lyra). Na juhu, v Strelcovi a Škorpiónovi, sa nachádzajú bohaté oblasti nočnej oblohy, ktoré sa oplatí prezrieť aspoň triédrom.
V júli sa Slnko nachádza v najväčšej vzdialenosti od Zeme a preto sa bude pohybovať po oblohe najpomalšie a aj jeho zdanlivý priemer bude najmenší. Pohybuje sa v súhvezdí Rak.
Merkúr sa v Blížencoch presunie na večernú oblohu, avšak podmienky na jeho pozorovanie budú značne sťažené jeho nevýhodnými geometrickými podmienkami.
Venušu nájdeme ako Večernicu žiariť na západnej oblohe po západe Slnka v súhvezdí Leva.
Mars sa blíži do konjunkcie so Slnkom a tak sa jeho viditeľnosť bude postupne zhoršovať. Nachádza sa v Levovi.
Jupiter sa v priebehu mesiaca presunie na večernú oblohu a stane sa jej dominantou.
Saturn v Panne je na tom podobne ako Mars, a tak sa jeho pozorovacie podmienky každým dňom zhoršujú.
Urán v Rybách má podobné pozorovacie podmienky ako Jupiter, keďže sa nachádza v jeho blízkosti.
Pozorovacie podmienky Neptúna vo Vodnárovi sa budú zlepšovať a koncom mesiaca bude vychádzať už vo večerných hodinách.
Mesiac tento mesiac v spolupráci so Slnkom prekvapí zatmením Slnka 11.7. Z našich zemepisných šírok však nebude pozorovateľné, keďže nastane z nášho pohľadu až po západe Slnka. 4.7. nás čaká posledná štvrť, následne potom 11.7. nov. O týždeň na to 18.7. nastane prvá štvrť a 26.7. spln.
31.7. v ranných hodinách nastane konjunkcia - najväčšie zdanlivé priblíženie – Marsu a Saturnu. Planéty budú od seba vzdialené len 1,8°.
Začiatkom mesiaca sa ešte môžeme pokúsiť o pozorovanie kométy McNaught (C/2009 R1) na večernej oblohe východne od Venuše. Jej pozorovacie podmienky sa však budú rýchlo zhoršovať.

V júni nás čakajú najkratšie noci v roku. 21.6. okolo obeda nastane slnovrat. Slnko sa dostane do najsevernejšieho bodu a to znamená, že sa noci opäť začnú pomaly predlžovať a dni skracovať. V tento deň Slnko vstúpi do súhvezdia Raka a začne sa astronomické leto. Nočná obloha nám ponúka letné súhvezdia každú noc o niečo skôr. Vysoko na oblohe nájdeme Pastiera s Arktúrom a na východe vychádza obrovský Letný trojuholník zostavený z najjasnejších hviezd súhvezdí Labuť, Lýra a Orol. V Labuti vychádzajú nad obzor aj bohaté hviezdne polia a hviezdokopy Mliečnej cesty, ktoré stoja za preskúmanie, aspoň malým ďalekohľadom. Nízko na juhu už vyskočil nad obzor Antares a budú ho nasledovať aj ostatné hviezdy Škorpióna. Antares je červený obor s priemerom 700 krát väčším ako má Slnko. V lete je na oblohe aj najjasnejšia a podľa niektorých aj najkrajšia guľová hviezdokopa severnej oblohy – M13. Okrem nej je na oblohe mnoho iných objektov. Niektoré sú viditeľné aj voľným okom, iné len v ďalekohľade.

Merkúr bude do polovice júna pozorovateľný pre východom Slnka. 28.6. dosiahne hornú konjunkciu so Slnkom a presunie sa na večernú oblohu.
Venuša je aj naďalej ozdobou večernej oblohy, nájdeme ju v Rakovi po západe Slnka nad západným obzorom ako výrazný svetlý bod.
Mars sa pomaly približuje k Slnku a stráca jasnosť. Stále však zaujme svojou výraznou červenou farbou. Nachádza sa blízko hviezdy Regulus v Levovi.
Pozorovacie podmienky Jupitera sa zlepšujú. Vychádza krátko po polnoci v Rybách a postupne sa stane opäť kráľom nočnej oblohy.
Saturn sa presunul na večernú oblohu a koncom mesiaca bude zapadať už pred polnocou v súhvezdí Panna.
Urán sa nachádza v Rybách, v tesnej blízkosti Jupitera, takže majú rovnaké pozorovacie podmienky. 8.6. nastane ich konjunkcia a priblížia sa k sebe len na 0,4°(!)
Neptún vychádza o polnoci vo Vodnárovi a jeho viditeľnosť sa zlepšuje.

Tento mesiac nás čaká zopár meteorických rojov. Majú však slabú aktivitu a tak si ich môžeme pomýliť so sporadickými meteormi.
Upútať nás však môžu kométy. Jedna z nich - McNaught - by sa mohla dostať až na hranicu pozorovateľnosti voľným okom. Maximum jasnosti však dosiahne až začiatkom júla, takže si na to musíme ešte počkať.
26.6. nastane čiastočné zatmenie Mesiaca, ktoré však nebude od nás pozorovateľné.

V máji sa Slnko bude pohybovať  v najsevernejších častiach ekliptiky, čo naznačuje príchod leta. Taktiež sa to odrazí v polohe Slnka nad južným obzorom na poludnie, kde bude vo výške viac ako 63°, a dni sa predĺžia takmer až na 16 hodín. V noci máme nad sebou Veľký voz, ktorého oje v tomto období sleduje smer meridiánu, a po jeho predĺžení sa dostaneme až k Arktúru (súhvezdie Pastier) a ešte ďalej k Spike - najjasnejšej hviezde v Panne, ktorá bliká dosť nízko nad južným obzorom. Tak, ako na západe ustupujú zimné súhvezdia Býk a Blíženci, na východe sa objavujú známe letné súhvezdia Lýra a Labuť, v ktorých sa nachádzajú bohaté hviezdne polia.
Merkúr je v Branovi takmer nepozorovateľný, pretože vychádza krátko pred Slnkom a zaniká v jeho žiare.
Venuša je viditeľná po západe Slnka takmer nad západným obzorom v Býkovi.
Mars sa 4.5. ocitne v kvadratúre a to znamená, že sa postupne začne strácať na večernej oblohe v súhvezdí Leva.
Jupiter v Rybách sa postupne vzďaľuje od Slnka, čo znamená, že podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú a v závere mesiaca bude vychádzať už hodinu po polnoci.
Saturn sa spolu s Pannou pomaly presúva na večernú oblohu a jeho prstence sa zúžia. Od júna sa však opäť začnú rozširovať.
Urán sa presúva z rannej na nočnú oblohu a nájdeme ho vľavo od Jupitera.
Viditeľnosť Neptúna sa zlepšuje a koncom mesiaca vychádza už o polnoci vo Vodnárovi.

V máji nás čaká len jeden výdatnejší meteorický roj a tým sú Akvaridy. Na severnej pologuli sú však pozorovateľné len po polnoci a pozorovanie bude rušiť blízko ich radiantu Mesiac v poslednej štvrti.

Tak ako počasie, aj nočná obloha pomaly začína dostávať jarný nádych. Veľký voz je takmer v zenite a jeho oje ukazuje k najjasnejšej hviezde jarnej oblohy - Arktúrovi, ktorý z východnej oblohy oznamuje príchod jari.
Veľká medvedica je dolu hlavou a ak pokračujeme v smere jej chvosta narazíme na Arktúra v súhvezdí Pastier, a ešte ďalej na Spiku v Panne blízko juhovýchodného obzoru. V pravo od Panny je Lev a južne, pod nimi sa rozprestiera najväčšie, ale nevýrazné a pomerne pusté súhvezdie Hydra. Aprílová obloha je na prvý pohľad málo zaujímavá. Situáciu zachraňujú len zapadajúce zvieratníkové súhvezdia Lev, Blíženci a Rak s Marsom. Väčšiu časť mesiaca Slnko zotrvá v Rybách, odkiaľ sa v poslednej dekáde presunie do Barana. Merkúr je bez väčších problémov viditeľný po západe slnka nízko nad západným obzorom v súhvezdí Baran. V prvých dňoch je pozorovateľný v blízkosti Venuše. 9. 4. dosiahne najväčšiu východnú elongáciu a začne sa opäť približovať k Slnku. Venuša v Baranovi opäť nedá zahanbiť svoju povesť ozdoby oblohy a počas apríla bude preberať vládu nad večernou oblohou. Počas celého apríla bude mať jasnosť -3,8 magnitúdy (!) a lepšiu. V závere mesiaca bude viditeľná ešte okolo 21:00. Mars v Rakovi sa nachádza nad južným obzorom, ale pomaly sa blíži k západu, aj keď jeho jasnosť klesá, stále upúta svojou sýtooranžovou farbou. Podmienky pre pozorovanie Jupitera sa budú v priebehu apríla zlepšovať. Bude putovať Vodnárom a vzďaľovať sa od Slnka. Najdominantnejším objektom aprílovej oblohy bude Saturn. Po období opozície bude v Panne žiariť celú noc. Urán sa po konjunkcii so Slnkom dostal na rannú oblohu. Nájdeme ho v Rybách ako slabo svietiaci zelenomodrý objekt 5,9 magnitúdy. Viditeľnosť Neptúna na rannej oblohe sa pomaly zlepšuje a v apríli bude vo Vodnárovi. Mesiac 6.4. prejde poslednou štvrťou aby mohol 14.4. dosiahnuť nov. 22.4. nastane prvá štvrť a 28.4. spln.

Po dlhšom období pokoja sa opäť prebudili meteory. Tento mesiac nás čaká roj Lyríd. Lyridy sú aktívne od polovice apríla s maximom 22.4. Hodinová frekvencia sa každý rok mení, ale obvykle je okolo 20. Nie sú však vylúčené krátke zvýšenia počtu hlavne slabších meteorov.

Pozorovatelia na severnej pologuli sú v marci svedkami ustupujúcej vlády zimných súhvezdí, ktoré stále viac a viac klesajú k západnému horizontu. 20-ho marca slnko vstúpi do bodu jarnej rovnodennosti, čo pre nás znamená predlžovanie dní a príchod jari. V tento deň slnko leží na svetovom rovníku a deň aj noc sú na celom svete rovnako dlhé.

Hviezdy
Dominantou marcovej oblohy je takzvaný „kosák“ čo je skupina hviezd predstavujúci hlavu Leva. Vpravo od nich sa nachádza Rak s krásnou hviezdokopou Jasličky, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Na juhozápade zapadá Sírius, najjasnejšia hviezda oblohy. Vedľa neho sa nachádza Orión, ktorý sa spolu so susedným Býkom pomaly ale isto blíži k obzoru. Veľký voz „stojí na oji“ ktoré mieri na hviezdu Arktúr. Východ Arktúra predstavuje prvú lastovičku jari. Na východe práve vychádza Spica, najjasnejšia hviezda v Panne.

Slnko sa presúva z Vodnára do Rýb kde prejde jarným bodom a presunie sa na severnú oblohu.




Merkúr je v prvej polovici mesiaca nepozorovateľný. 14.3. nastane horná konjunkcia so slnkom a to znamená že sa postupne presunie na večernú oblohu kde bude v závere mesiaca viditeľný ako objekt s jasnosťou okolo -0,9 magnitúdy. Počas mesiaca sa presunie z Vodnára do Rýb.



Venuša sa pomaly presúva na večernú oblohu kde bude v závere mesiaca žiariť ako Večernica s magnitúdou -3,9. Nachádza sa v Rybách.





Mars ktorý sa 10.3. ocitne v zastávke končí svoje obdobie opozície čo znamená že sa opäť začne pohybovať priamym smerom. Postupne sa presunie na večernú oblohu a začne strácať jasnosť. Presúva sa cez súhvezdie Raka.





Jupiter vo Vodnárovi vďaka nedávnej konjunkcii so Slnkom zostáva prakticky nepozorovateľný






Saturn kraľuje marcovej nočnej oblohe. 22.3 sa ocitne v opozícii a v prízemí čo znamená maximálne výhodné podmienky na jeho pozorovanie. Nachádza sa v Panne a dosahuje maximum jasnosti, až 0,5 mag.



Mesiac začiatkom mesiaca prejde fázou poslednej štvrte a 15.3 dosiahne nov aby mohol znova narásť a 30.3. dosiahnuť spln.





Vďaka vstupu slnka na severnú oblohu sa nám 28.3. opäť zmení čas na letný o 2:00 si presunieme ručičky hodín na 3:00 letného času