Symbol :
Priemerná vzdialenosť od Slnka : 227,9 mil. km
Povrchová teplota : -125 až 25 °C
Priemer : 6 780 km
Objem (Zem=1) : 0,15
Počet mesiacov : 2
Rotačná perióda (deň) : 24,63 pozemských hodín
Obežná perióda (rok) : 687 pozemských dní
Hmotnosť (Zem=1) : 0,11
Gravitácia na rovníku(Zem=1) : 0,38
Maximálna vizuálna magnitúda : -2,9

Krvavočervený Mars dostal meno podľa rímskeho boha vojny a s vojnou ho spájali aj Asýrčania, Gréci a Vikingovia. Červenú farbu jeho povrchu spôsobuje „hrdza“, ktorá vzniká oxidáciou skál. Na jeho povrchu sú rôzne geologické útvary formované dopadmi meteoritov, vetrom, sopečnou činnosťou, ale taktiež vodou. Dnes už na povrchu nie je možný výskyt kvapalnej vody, pretože sú tu príliš nízke teploty a tlak. Mars je od slnka najvzdialenejšia terestrická - Zemi podobná - planéta. Je asi o polovicu menší, ale celkovú rozlohu má rovnakú ako je plocha súše na Zemi. Má eliptickú dráhu takže v najbližšom bode dráhy k Slnku dostáva až o 45% viac slnečného žiarenia. Mars má ružovú atmosféru, ktorá je zložená prevažne z oxidu uhličitého. Farbu spôsobujú jemné prachové častice rozvírené v povetrí. Atmosférický tlak je 6 hektopascalov, čo je asi 1% atmosférického tlaku na Zemi. Mars má dva malé tmavé mesiace, Fobos a Deinos. Ich mená znamenajú Strach a Hrôza a boli pomenované v duchu vojnových asociácií Marsu. Mars má dve oblasti s nápadne rozdielnym terénom. Pre severnú pologuľu sú typické nízko ležiace sopečné roviny. Južná je pokrytá krátermi, prevažne hornatá. Je tu aj hlavné sopečné centrum, oblasť Tharsis, s Mont Olympus, najväčšou sopkou v slnečnej sústave. Má výšku približne 24 kilometrov a objem viac ako 50-krát väčší ako ktorákoľvek sopka na Zemi. Od 60. rokov, kedy boli k Marsu vyslané prvé sondy ho úspešne skúmalo 20 misií. V súčasnosti sú na dráhe Marsu tri sondy - Mars Odyssey, Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter a na jeho povrchu sa pohybujú vozidlá Spirit a Opportunity z misie Mars Exploration Rover.

Naj, naj, naj - Mars je naj :
Druhá najmenšia planéta
Najvzdialenejšia kamenná planéta od Slnka
Má najväčšie zastúpenie ľahkých prvkov
Má najväčšiu sopku v slnečnej sústave


Už niekoľko rokov koluje správa formou e-mailu hoax, že "...27. augusta nedefinovaného roku budú Zem a Mars tak blízko seba, ako ešte nikdy v dejinách ľudstva... Bližšie k našej planéte bude Mars až v r. 2287... v túto noc bude Mars vidno na oblohe najjasnejšie a bude najväčší... Pri pozorovaní voľným okom sa bude zdať taký veľký, ako Mesiac pri splne... Okolo 27. augusta ho budeme môcť pozorovať už po západe Slnka až do 00:30... od začiatku augusta sa bude objavovať na východnej oblohe...“
Všetky informácie uvedené v tejto správe sú nepravdivé. Nijaká planéta nemôže nikdy na oblohe dosiahnuť uhlovú veľkosť, ani jasnosť Mesiaca v splne. (zdroj Wikipedia)