Symbol :
Priemerná vzdialenosť od Slnka : 108,2 mil. km
Povrchová teplota : 464 °C
Priemer : 12 104 km
Objem (Zem=1) : 0,86
Počet mesiacov : 0
Rotačná perióda (deň) : 243 pozemských dní
Obežná perióda (rok) : 224,7 pozemských dní
Hmotnosť (Zem=1) : 0,82
Gravitácia na rovníku(Zem=1) : 0,9
Maximálna vizuálna magnitúda : -4,4

Venuša je náš najbližší planetárny sused. Meno dostala podľa rímskej bohyne lásky a krásy, kvôli jej vzhľadu. Viditeľná je po západe Slnka, ako Večernica, alebo pred východom Slnka, ako Zornička, vždy s vysokou jasnosťou. Býva dokonca taká jasná, že je viditeľná voľným okom aj cez deň. Počas niektorých nocí môže na Zem vrhať tieň. Venuša má ako jediná retrográdnu rotáciu, čo znamená, že sa okolo osi otáča v opačnom smere ako Zem a ostatné planéty. Obežná dráha Venuše je takmer presne kruhová, na rozdiel od ostatných planét, ktoré ju majú eliptickú. Deň tu trvá dlhšie než rok, čo spôsobuje veľmi pomalá rotácia. Tak isto ako Merkúr, nemá ročné obdobia. Je to spôsobené tvarom jej dráhy a malým sklonom rotačnej osi. Už malým ďalekohľadom môžeme odhaliť fázy Venuše. Ako prvý ich pozoroval Galileo, keď opakovane namieril svoj ďalekohľad Venušu a zistil, že nie je najjasnejšia vo fáze splnu, ale keď má najmenšiu fázu a je k nám najbližšie.
Venuša je svojím zložením a veľkosťou najviac zo všetkých planét podobná Zemi. No na rozdiel od Zeme nemá magnetické pole, to je možno príčinou toho, prečo sa titeo dve planéty tak líšia.
Atmosféra Venuše je tvorená približne z 95% oxidu uhličitého čo spôsobuje prehnaný skleníkový efekt a prehriatie povrchu planéty až na viac ako 400 °C. Atmosféra je tu taká hustá, že vyzerá ako keby sa vlnila. Tlak je tu až 90 krát vyšší ako na Zemi a to spolu s teplotou spôsobuje že horniny na povrchu sa stávajú mäkké a plastické. Oblačnú pokrývku tvoria tri vrstvy mrakov, ktoré sú tvorené kvapkami kyseliny sírovej.
Povrch Venuše je tvorený prevažne vulkanickými útvarmi. Sú tu väčšie aj menšie sopky, korytá, trhliny, horské pásma a mnoho iného. Pohoria a vrchy Venuše sú porovnateľné s našimi, ale celkovo má Venuša menšie výškové rozdiely.
Venuša bola doteraz skúmaná viac ako 20 vesmírnymi sondami. Prvou bola sonda Mariner 2, ktorá ju úspešne obletela v roku 1962. Neskôr to boli sondy Venera 4, 7, 9, 10, 13.... celkovo ich bolo 16. Tieto sondy ako prvé prenikli atmosférou Venuše, pristáli na jej povrchu a odoslali na Zem prvé snímky, merania a rozbory. Ďalšími boli napríklad sondy Pioneer Venus odoslali na Zem fotografie, z ktorých bola zostavená prvá celková mapa Venuše.

Naj, naj, naj - Venuša je naj:

• najhorúcejšia
• najbližšie k Zemi
• má najmenej eliptickú dráhu
• rotuje najpomalšie zo všetkých planét