Symbol :
Povrchová teplota: 5 500 °C
Teplota v jadre: 15 000 000 °C
Priemer na rovníku : 1,4 mil. km
Objem (Zem=1) : 1 300 000
Rotačná perióda na póloch : 34 pozemských dní
Rotačná perióda na rovníku : 26 pozemských dní
Hmotnosť (Zem=1) : 333 000
Gravitácia na rovníku (Zem=1) : 27,9
Zdanlivá magnitúda: -26,8

Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho spektrálny typ je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sústavy a na všetky telesá Slnečnej sústavy dopadá jeho elektromagnetické žiarenie. Vďaka tomuto žiareniu je možný život na Zemi. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej pracho-plynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné svetlo, alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. kométy alebo polárna žiara).

AMATÉRSKE POZOROVANIE SLNKA
Slnko má na oblohe zdanlivý uhlový priemer asi 0,5°, presnejšie 31 oblúkových minút 59,2 sekundy v čase strednej vzdialenosti od Zeme. Je to jediná hviezda, na ktorej povrchu sú pozorovateľné nejaké detaily a tiež jediná hviezda, ktorú môžeme (bez využitia špeciálnej optiky) pozorovať ako kotúčik. Pozorovanie Slnka voľným okom je však nebezpečné. Aj letmý pohľad na Slnko môže vážne poškodiť zrak. Bezpečné nie je ani pozorovanie cez zadymené sklo. Na pozorovanie Slnka, či už voľným okom, alebo ďalekohľadom, sa odporúča používať špeciálne slnečné filtre. U ďalekohľadov je oveľa bezpečnejšie použiť objektívové filtre ako okulárové. Okulárové filtre sa môžu používať len pri refraktoroch a hrozí ich nečakané prasknutie alebo poškodenie zraku. Okulárové filtre tiež veľmi zaťažujú optiku ďalekohľadu. Ďalší spôsob pozorovania Slnka je projekcia. Tú je najvhodnejšie robiť cez refraktor, najlepšie ale cez triéder. Projekcia je premietanie obrazu Slnka cez neclonený ďalekohľad na podložku, napr. papier. Výhodou tejto metódy je, že takto môže Slnko pozorovať viacero pozorovateľov naraz a tiež je to jedna z najbezpečnejších metód pozorovania Slnka. Ďalekohľadom je možné pozorovať Slnko tiež fotograficky.
Prakticky jediný útvar, ktorý sa dá na povrchu Slnka vidieť voľným okom, je slnečná škvrna, častejšie je však na ich pozorovanie potrebný aspoň malý ďalekohľad. Za dobrých podmienok sú ďalekohľadom pozorovateľné aj póry a fakulové polia. Pri úplnom zatmení Slnka je však možné vidieť aj pôsobivé protuberancie, chromosféru a korónu. Tieto útvary sa dajú pozorovať aj mimo zatmenia koronografom, ktorý však neumožňuje vidieť napríklad celú korónu, pretože slnečné svetlo rozptýlené v zemskej atmosfére je intenzívnejšie ako svetlo vzdialenejších častí koróny.
Pri pozorovaní pozorovateľ vypĺňa pozorovací protokol, do ktorého zaznačí orientáciu kresby, miesto pozorovania, dátum a čas, pozorovacie podmienky, použitý filter a intenzitu viditeľnosti jednotlivých škvŕn. Pri zakresľovaní slnečných škvŕn cez ďalekohľad sa musia pridať údaje o heliografickej dĺžke stredu disku, heliografickú dĺžku centrálneho meridiánu, pozičný uhol rotačnej osi Slnka a číslo Carringhtonovej otočky v čase pozorovania.

VÝSKUM SLNKA
Prvý satelit navrhnutý pre prieskum Slnka boli americké sondy Pioneer 5, 6, 7, 8 a 9 a boli vypustené v rokoch 1959 až 1968. Cieľom sond nebolo priblížiť sa k Slnku, ale ho pozorovať zo vzdialenosti približne z dĺžky ktorá zodpovedá obežnej dráhy Zeme. Sondy z tejto vzdialenosti podrobne prvýkrát zmerali slnečný vietor a magnetické pole Slnka.
V 70. rokoch 20. storočia bola vyslaná sonda Helios 1 a za pomoci Apollo Telescope Mount boli uskutočnené nové pozorovania a merania slnečného vetra a slnečnej koróny. Sonda Helios 1 bola spoločným americko-nemeckým projektom, úlohou ktorého bolo študovať slnečný vietor z orbity vnútri dráhy Merkuru.
V roku 1980 bola vyslaná americká sonda Solar Maximum Mission, ktorá bola navrhnutá k pozorovaniu gama žiarenia, röntgenového žiarenia a merania UV žiarenia zo slnečných erupcií počas zvýšenej slnečnej aktivity. Sonda niekoľko mesiacov po štarte vplyvom elektronického zlyhania prestala fungovat, nakoľko došlo k prepnutiu sondy do záložného stavu, v ktorom zotrvala 3 roky kým bola v roku1984 opravená počas misie STS-41-C. Sonda zaslala na Zem tisícky záberov slnečnej koróny pred tým, ako v júni 1989 vstúpila do atmosféry Zeme, kde bola zničená.

VÝZNAMNÉ SLNEČNÉ SONDY
Slnečné sondy sú zamerané na výskum Slnka, čomu je prispôsobené aj ich prístrojové vybavenie. Môžu byť umiestnené na zemskej orbite, alebo obežnej dráhe okolo Slnka. Špeciálnym typom obežnej dráhy okolo Slnka je umiestnenie sondy v libračnom bode L1, čo je bod ležiaci na priamke medzi Slnkom a Zemou, v ktorom sa gravitačné sily Slnka a Zeme vyrovnávajú.
Ulysses (ESA, NASA)
Sonda, ktorá obiehala Slnko na dráhe nad slnečnými pólmi, vďaka čomu mohla pozorovať Slnko tak, ako to nie je možné zo Zeme alebo z roviny ekliptiky. Slúžila hlavne na výskum slnečného vetra.
SOHO (ESA, NASA)
Sonda obiehajúca Slnko v libračnom bode Zeme (L1). Cieľom sondy SOHO je pozorovanie koróny a slnečných oscilácií.
TRACE (NASA)
Družica obiehajúca okolo Zeme. Slúži na výskum koróny a rozhrania chromosféra - koróna a pomáha lepšie pochopiť vzťahy medzi magnetickým poľom Slnka a doteraz nevysvetleným zahrievaním koróny.
YOHKOH (NASA, Japonsko)
Táto sonda sledovala 10 rokov vysokoenergetické (röntgenové a gama) žiarenie Slnka.
STEREO (medzinárodná)
Dva takmer identické satelity, ktoré Slnko sledujú súčasne z dvoch rôznych miest na obežnej dráhe Zeme okolo Slnka. Slnko zobrazujú pomocou trojdimenzionálneho zobrazenia.
HINODE alebo Solar B (NASA, Japonsko, Spojené kráľovstvo)
Satelit na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sleduje slnečný magnetizmus, erupcie a štruktúru a ohrev chromosféry a koróny.