Z histórie...

zahájenie činnosti 1966
Prvá zmienka o astronomickej činnosti v Rožňave je z roku 1951. V tomto roku sa spojilo niekoľko záujemcov, ktorí začali študovať astronómiu z dostupných zdrojov. Patril medzi nich aj Juraj Gömöri. V roku 1956 sa začal stavať prvý ďalekohľad, 15-centimetrový reflektor typu Newton. Táto skutočnosť podnietila aj vznik prvého astronomického krúžku v Rožňave. Krúžok vznikol v roku 1961 a stretával sa v Baníckom múzeu pod vedením Juraja Hlaváča-Petriškina. Onedlho na to sa krúžok rozpadol. Vzápätí však vznikol nový pod vedením Juraja Gömöriho, ktorý pôsobil pri mestskej osvetovej besede. Aktivita krúžku upútala pozornosť príslušných orgánov, vďaka ktorým mohla vzniknúť hvezdáreň. V roku 1966 bol Mestským Národným Výborom zakúpený pozemok s menšou budovou, ktorý bol 15. mája 1966 odovzdaný astronomickému krúžku. Postupne tu začali vyrastať špeciálne objekty, ako pozorovateľňa pre 15 cm Newton, Foucaultovo kyvadlo, drevená budova pre dielňu. Získali sa aj nové prístroje,
Focaultovo kyvadlo
pomôcky a zariadenia. V roku 1967 tu bola nainštalovaná celooblohová kamera. Zariadenie hvezdárne bolo postupne dopĺňané a v roku 1969 sa dokončila drevená stavba a zariadila sa dielňa. V nasledujúcom roku sa zaviedol vodovod a boli inštalované slnečné hodiny vyrobené J. Gömörim, ktoré sa stali symbolom hvezdárne.V roku 1968 hvezdáreň svojim rozsahom a činnosťou prerástla hranice Rožňavy a to znamenalo že sa nezaobíde bez platených zamestnancov. Dňa 1. 1. 1969 sa z nej stala samostatná inštitúcia – ľudová hvezdáreň Uránia, ktorej riaditeľom sa stal Juraj Gömöri. V tom istom roku sa hvezdárni podarilo zohnať starší ďalekohľad typu Newton s rozmermi 280/2250. V nasledujúcom roku bola dokončená pozorovateľňa s odsúvacou strechou, do ktorej bol nainštalovaný a je na pôvodnom mieste aj dnes a stále funkčný. V roku 1972 bol k nemu pridaný aj refraktor s priemerom 110 mm. V nasledujúcom roku dostal objektív Newtona novú zrkadlovú vrstvu a pozorovania sa naplno rozbehli. V roku 1974 bol v areáli nainštalovaný rádioteleskop na zachytávanie ultrakrátkeho rádiového žiarenia zo Slnka a bola postavená slnečná veža vysoká 12 metrov. Tak isto bola na Newtonov reflektor nainštalovaná fotokamera na pravidelné monitorovanie slnečný škvŕn. V nasledujúcom roku sa začali pokusné merania teploty a vlhkosti vzduchu a bola zhotovená slnečná pec na demonštráciu helioenergetiky.
pozorovatelna_s odsuvnou_strechou
K nehnuteľnému majetku pribudlo sociálne zariadenie a sklad, ktoré boli prerobené z objektu drevárne. Začalo sa uvažovať o väčšej pozorovateľni a z Prahy bola dovezená kupola s priemerom 6 m v hodnote 350 000 vtedajších Kčs. Opravy a konzervácia kupoly boli dokončené o rok neskôr. Tiež bol inštalovaný model nebeskej sféry, ktorý mal slúžiť na demonštráciu významných nebeských súradníc, bodov a pohybu hviezd po oblohe. Personál sídlil až do roku 1980 v prenajatej budove v meste, odkiaľ sa po vybudovaní prístupovej cesty presťahoval do objektu hvezdárne. Meteorologické pozorovania boli natoľko úspešné, že v roku 1982 bola podaná objednávka na profesionálne vybavenú meteostanicu a začalo sa s monitorovaním intenzity slnečného žiarenia pomocou heliografu. Budovu hvezdárne tvoril v tej dobe pôvodný rodinný dom, ktorý stál na zakúpenom pozemku. Bol upravený tak, že v jeho priestoroch vznikla zasadacia miestnosť, fotokomora a malá miestnosť na odkladanie prístrojov a optiky. Na prevádzku však boli potrebné
administratívna budova
väčšie priestory a tak bola zahájená rekonštrukcia a prístavba budovy. Tá bola dokončená v roku 1983. V nasledujúcom roku bola zbúraná slnečná veža, na ktorú sa nepodarilo zabezpečiť plánované prístrojové vybavenie z dôvodu nedostupnosti a jej konštrukcia už nespĺňala bezpečnostné, ale aj estetické požiadavky. Prvý kvalitný ďalekohľad bol na hvezdáreň dodaný v roku 1989, bol ním refraktor od firmy Zeiss s priemerom 100 mm a ohniskovou dĺžkou 1000mm.
Coudé refraktor
22.5. 1989 bola zahájená stavba rotundy pod kopulu, kam sa mal umiestniť Coudé refraktor 150/2250, ktorý mal byť dodaný do konca roka. Inštalovaný však bol až v rokoch 1993/1994. Celooblohová kamera bola v tej dobe už príliš nákladná a nepodávala požadované výsledky. Nakoniec bola v júni 1991 jej prevádzka zrušená. Po Jurajovi Gömörim sa stala  riaditeľkou Mgr. Viera Kováčová, počas jej pôsobenia ( v rokoch 1978-1996) sa najviac modernizovala tak pozorovacia technika, ako aj  celý areál.

Systém riadenia hvezdární (zo strany zriaďovateľa Ministerstvo kultúry - okresné národné výbory ...teda štátna správa) - ako aj iných kultúrnych zariadení - bol do roku 1989 celé desaťročia nemenný. Na základe politicko-spoločenských zmien, ktoré nastali po tomto medzníku, vznikla situácia, keď riadenie kultúrnych inštitúcií v regiónoch bolo treba nanovo konštituovať v súvislosti s pripravovaným procesom transformácie a potom v širšom rámci samotného prechodu na samosprávne riadenie. Počas tohto pomerne dlhého obdobia kultúrne organizácie zažili provizórium, ale aj pokus o rozprúdenie intenzívneho kultúrneho života v regiónoch. Takto forsírovaná snaha však nebola v pospolitosti kultúrnych pracovníkov prijatá so spontánnym pochopením a ústretovosťou. Napriek tomu vtedajšia štátna správa presadila v roku 1996 realizáciu uvedeného zámeru - zriadenie regionálnych kultúrnych centier, čo prinieslo centrálne (regionálne) riadenie a stratu právnej subjektivity kultúrnych inštitúcií. Po odchode vládnucej politickej garnitúry po voľbách v roku 1998 vzápätí skončil aj jej systém riadenia kultúry v regiónoch.

areál_r.2010
Čo teda pre rožňavskú hvezdáreň priniesli (alebo vzali) tieto zmeny?
Ťažko s odstupom času hodnotiť zámery vtedajších kompetentných, ale jedno je isté - tá naša rožňavská hvezdáreň postupne akoby sa rozplynula... veď dňom 1.7.1996 vznikom Regionálneho kultúrneho strediska v Rožňave Hvezdáreň Uránia stratila svoju právnu subjektivitu a bola včlenená do novovzniknutej organizácie, ako najmenšia - tak rozpočtom ako aj počtom zamestnancov. Tak, ako pre ostatné kultúrne organizácie intendantúra nepriniesla nič (alebo) len málo pozitívneho, pre hvezdáreň toto obdobie dokonca znamenalo začiatok úpadku. 1.4.1999 keď zo zákona kultúrne organizácie opäť získali svoju právnu subjektivitu a prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti vtedajšieho Krajského úradu v Košiciach, hvezdáreň v Rožňave už nezískala späť svoju právnu subjektivitu a bola začlenená do organizačnej štruktúry Hvezdárne v Medzeve. Počet zamestnancov sa radikálne znížil, či už to bolo odchodom na starobný či predčasný dôchodok, alebo dobrovoľným odchodom zamestnancov. Príčina? Môžeme len hádať... Tento organizačný a personálny stav trval vyše desať rokov a zrejme mnohým vyhovoval, a to aj napriek zmenám v systéme riadenia, keďže vznikom samosprávnych krajov dňom 1.4.2002 všetky kultúrne organizácie prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Akákoľvek polemika o tom, prečo dlhé roky hvezdáreň patrila pod Medzev a či to bolo dobré alebo zlé, je zbytočná. Predsa dobré fungovanie organizácie nepredurčuje vzdialenosť sídla.


Súčasnosť...

ASTRO_20.3._24
O tom, že pre rožňavskú hvezdáreň bolo obdobie od roku 1996 po súčasnosť takmer likvidačné, hovoria fakty: do objektu vrátane budovy, kupoly, ale ani do pozorovacej techniky nebola poskytnutá takmer žiadna investícia. Stav hvezdárne (technický, morálny a personálny), v akom ju Gemerské osvetové stredisko - na základe uznesenia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 524/2008 zo dňa 27.10.2008 s účinnosťou od 1.1.2009 - prevzalo do správy majetku je viac než žalostný. Chýbajúca alebo neúplná pozorovacia technika, nefunkčné ďalekohľady, niekdajšia pýcha hvezdárne refraktor Zeiss už ani v inventárnom zozname sa nenachádzal... Čo je ale najsmutnejšie - vyrastala nová generácia mladých rožňavčanov, ktorí ani o tom nevedia, že v ich meste je hvezdáreň!
V tejto situácii je úloha Gemerského osvetového strediska síce ľahko identifikovateľná a jasná, a to aj napriek tomu, že roky 2009-2010 sú poznačené celosvetovou finančnou krízou, a východ Slovenska obzvlášť. Našou prvoradou úlohou je aspoň sčasti vzkriesiť zašlú slávu niekdajšej Hvezdárne Uránie - opäť doširoka otvoriť brány hvezdárne pre verejnosť, najmä však pre mladých. Pokračovať v popularizácii astronómie formami prednášok, pozorovaní, súťaží, klubovej činnosti, identifikovať a vytvárať vhodné podmienky pre amatérskych astronómov, opraviť pozorovaciu techniku, sfunkčniť strešný mechanizmus na kupole, zakúpiť moderný prenosný ďalekohľad, atď, atď. Táto úloha je síce náročná a dlhodobá, máme však základy, na ktorých sa dá budovať. Noví ľudia, nové myslenie, nové výzvy ale predovšetkým obrovská chuť pracovať s ľuďmi a pre ľudí. Dôležité je aj to, že verejnosť nestratila záujem o astronómiu, ani o rožňavskú hvezdáreň, o čom svedčia naše doterajšie vysoko navštevované aktivity.
Nuž, a nové ďalekohľady a zatekajúca kupola? V túto chvíľu na ich riešenie nepoznáme konkrétnu odpoveď, ale... dúfame, že finančná kríza sa raz tiež skončí a turbulencie spoločenské, politické či iné... na dlhé roky obídu našu hvezdáreň!

19. apríla 2010